{"id":440,"date":"2025-09-19T11:16:00","date_gmt":"2025-09-19T09:16:00","guid":{"rendered":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/?p=440"},"modified":"2025-09-19T11:17:10","modified_gmt":"2025-09-19T09:17:10","slug":"opomenute-skvosty-predstavil-koncert-hudby-tisicu-v-nove-risi","status":"publish","type":"post","link":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/2025\/09\/19\/opomenute-skvosty-predstavil-koncert-hudby-tisicu-v-nove-risi\/","title":{"rendered":"Opomenut\u00e9 skvosty p\u0159edstavil koncert Hudby tis\u00edc\u016f v Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161i"},"content":{"rendered":"\n<p> 14. z\u00e1\u0159\u00ed 2025 zve\u0159ejn\u011bno <a href=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/opomenute-skvosty-predstavil-koncert-hudby-tisicu-v-nove-risi\/?fbclid=IwY2xjawM5_h9leHRuA2FlbQIxMQABHlQPGzbFGMwFPtuucu3nriayonK2TRSD_341J6QbU-FXHhifQlfVHIyYCfCN_aem__ZroOqqZjHbi4dNZ4SdBBw\">zde<\/a> <\/p>\n\n\n\n<p><\/p>\n\n\n\n<p><em>\u201eJana Hor\u00e1kov\u00e1 Levicov\u00e1 p\u0159ednesla kr\u00e1sn\u011b se rozl\u00e9haj\u00edc\u00ed chvalozp\u011bv kant\u00e1tov\u00e9ho charakteru. Jej\u00ed hlas byl pevn\u00fd a&nbsp;velmi p\u0159\u00edjemn\u00fd, v\u00fdrazov\u011b prok\u00e1zala schopnost kombinovat v\u00e1\u017enost i&nbsp;lyrickou nal\u00e9havost.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n<p>\u201e<em>\u00c1rie Virgine Maria byla interpreta\u010dn\u011b pom\u011brn\u011b n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ale sopranistka Michala \u0160r\u016fmov\u00e1 v\u00fdborn\u011b vystihla jej\u00ed meditativn\u00ed zbo\u017enost.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n<p><em>\u201eSborov\u00e1 \u010d\u00e1st Haberhauerova moteta v&nbsp;pod\u00e1n\u00ed Boni pueri pod veden\u00edm Marka \u0160tilce byla n\u00e1dhern\u00fdm slavnostn\u00edm r\u00e1mcem partitury s&nbsp;pat\u0159i\u010dnou d\u00e1vkou opravdov\u00e9 vroucnosti.\u201c<\/em><\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n3-1024x683.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100902\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>Podzimn\u00ed \u0159adu 24. ro\u010dn\u00edku hudebn\u00edho festivalu Mahler Jihlava \u2013 Hudba tis\u00edc\u016f otev\u0159el ve st\u0159edu 3. z\u00e1\u0159\u00ed program tradi\u010dn\u011b v&nbsp;premonstr\u00e1tsk\u00e9m kl\u00e1\u0161te\u0159e v&nbsp;Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161i. Na koncertu v&nbsp;p\u0159ilehl\u00e9m kostele sv. Petra a&nbsp;Pavla titulovan\u00e9m&nbsp;<em>Nejen o\u010di, ale mysl k&nbsp;Bohu!<\/em>&nbsp;vystoupil \u010cesk\u00fd chlapeck\u00fd sbor Boni pueri&nbsp;spole\u010dn\u011b s&nbsp;Wranitzky Kapelle, p\u011bveck\u00fdch part\u016f se ujaly sopranistka&nbsp;Michaela&nbsp;\u0160r\u016fmov\u00e1&nbsp;a&nbsp;mezzosopranistka&nbsp;Jana&nbsp;Hor\u00e1kov\u00e1 Levicov\u00e1, dirigoval&nbsp;<\/strong><a href=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/marek-stilec-nejmocnejsi-zbrani-jihlavskeho-mahlerova-festivalu-je-autenticita\/\" target=\"_blank\" rel=\"noreferrer noopener\"><strong>Marek \u0160tilec<\/strong><\/a><strong>. Zazn\u011bla m\u00e1lokdy uv\u00e1d\u011bn\u00e1 d\u00edla reprezentant\u016f hudebn\u00edho klasicismu \u2013 Antona Laubeho, Pavla Vranick\u00e9ho, Antona Filse a&nbsp;Maura Haberhauera, jeho\u017e&nbsp;<em>Motetto in C Virgine Maria&nbsp;<\/em>zazn\u011blo v&nbsp;obnoven\u00e9 premi\u00e9\u0159e.<\/strong><\/p>\n\n\n\n<p>Koncert byl op\u011bt uspo\u0159\u00e1d\u00e1n d\u00edky dlouhodob\u00e9 vst\u0159\u00edcn\u00e9 spolupr\u00e1ci&nbsp;Kanonie premonstr\u00e1t\u016f,&nbsp;<strong>Novo\u0159\u00ed\u0161sk\u00e9ho kulturn\u00edho spolku<\/strong>&nbsp;a&nbsp;jihlavsk\u00e9&nbsp;<strong>Hudby tis\u00edc\u016f<\/strong>&nbsp;v r\u00e1mci cyklu&nbsp;<em>Canonia Neorisensis<\/em>. Publikum z&nbsp;Jihlavy, Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161e i&nbsp;ze \u0161irok\u00e9ho okol\u00ed zaplnilo do posledn\u00edho m\u00edsta kostel mysteri\u00f3zn\u011b oz\u00e1\u0159en\u00fd pozdn\u011b letn\u00edm podve\u010dern\u00edm sluncem. \u00davodn\u00edho slova se ujal opat&nbsp;Marian Rudolf Kos\u00edk. Dirigent<strong>&nbsp;Marek \u0160tilec<\/strong>&nbsp;pro publikum n\u00e1sledn\u011b okomentoval dramaturgick\u00fd koncept ve\u010dera, jen\u017e se zam\u011b\u0159il na linii objevn\u00e9ho reperto\u00e1ru dnes ji\u017e m\u00e1lo zn\u00e1m\u00fdch p\u0159edstavitel\u016f \u010desk\u00e9ho p\u016fvodu&nbsp;obdob\u00ed klasicismu.<\/p>\n\n\n\n<p>Jako prvn\u00ed zazn\u011bla&nbsp;<em>Sinfonia in G<\/em>&nbsp;od&nbsp;<strong>Antona Laubeho<\/strong>&nbsp;(1718\u20131784). Tento rod\u00e1k z&nbsp;Mostu byl v\u00fdznamn\u00fdm pra\u017esk\u00fdm skladatelem poloviny 18. stolet\u00ed, n\u00e1sledovn\u00edkem Franti\u0161ka Xavera Brixiho v&nbsp;\u00fa\u0159adu kapeln\u00edka pra\u017esk\u00e9 katedr\u00e1ly, kde p\u016fsobil a\u017e do konce sv\u00e9ho \u017eivota. Z\u00e1rove\u0148 byl velmi plodn\u00fdm ve v\u0161ech oblastech tehdej\u0161\u00ed kompozi\u010dn\u00ed praxe, nicm\u00e9n\u011b p\u0159edev\u0161\u00edm jeho liturgick\u00e1 tvorba je st\u00e1le pom\u011brn\u011b nezn\u00e1m\u00e1. N\u00e1strojov\u00e9 obsazen\u00ed Laubeho symfonie je velmi skromn\u00e9, \u00fa\u010dastn\u00ed se smy\u010dce, horny, fl\u00e9tny a&nbsp;cembalo.<\/p>\n\n\n\n<!--more-->\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n5-1024x683.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100903\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p><strong>Wranitzky Kapelle<\/strong>&nbsp;ale naplnila kostel plnou silou symfonick\u00e9ho ans\u00e1mblu ihned v&nbsp;prvn\u00ed allegrov\u00e9 v\u011bt\u011b. Smy\u010dce si jemn\u011b pohr\u00e1valy s&nbsp;figuracemi a&nbsp;svi\u017en\u00fd motivick\u00fd materi\u00e1l n\u00e1dhern\u011b korunovaly fl\u00e9tnov\u00e9 pas\u00e1\u017ee podpo\u0159en\u00e9 hornou a&nbsp;cembalem. V&nbsp;kr\u00e1tk\u00e9 andantov\u00e9 v\u011bt\u011b zvesela trylkuj\u00edc\u00ed smy\u010dce poskakovaly nad pevn\u00fdm continuem, aby ve t\u0159et\u00ed menuetov\u00e9 stylizaci p\u0159edvedly \u010dirou energii a&nbsp;radost. Z\u00e1v\u011bre\u010dn\u00e9 allegro op\u011bt zaujalo hrav\u011b pestr\u00fdm fl\u00e9tnov\u00fdm partem a&nbsp;instrumenta\u010dn\u00ed gradac\u00ed pod \u010diteln\u00fdm veden\u00edm Marka \u0160tilce. &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<p>N\u00e1sledoval reperto\u00e1r rod\u00e1ka z&nbsp;Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161e,&nbsp;<strong>Pavla Vranick\u00e9ho&nbsp;<\/strong>(1756\u20131808), v&nbsp;jeho\u017e kompozic\u00edch jsou hudebn\u00edci Wranitzky Kapelle jako doma a&nbsp;vytrvale a&nbsp;objevn\u011b prezentuj\u00ed i&nbsp;dosud m\u00e9n\u011b zn\u00e1mou tvorbu mistra v\u00edde\u0148sk\u00e9ho klasicismu. Ve spolupr\u00e1ci se sopranistkou&nbsp;<strong>Michaelou \u0160r\u016fmovou<\/strong>&nbsp;zazn\u011bla Vranick\u00e9ho koncertn\u00ed \u00e1rie&nbsp;<em>Dir folgen meine Thr\u00e4nen.&nbsp;<\/em>Po orchestr\u00e1ln\u00edm intru op\u0159en\u00e9m o&nbsp;cembalovou zp\u011bvnost nab\u00eddla \u00e1rie melodickou invenci a&nbsp;hlubok\u00fd emocion\u00e1ln\u00ed obsah.<\/p>\n\n\n\n<p>V&nbsp;sazb\u011b byl dostate\u010dn\u00fd prostor, aby sopranistka vystihla lyrickou k\u0159ehkost i&nbsp;dramatick\u00fd n\u00e1boj \u00e1rie. Jej\u00ed jasn\u00fd, technicky jist\u00fd sopr\u00e1n se nesl s&nbsp;lehkost\u00ed, p\u0159irozenou kantil\u00e9nou a&nbsp;p\u0159esn\u00fdm fr\u00e1zov\u00e1n\u00edm. Ve vypjat\u011bj\u0161\u00edch pas\u00e1\u017e\u00edch nech\u00e1vala vyzn\u00edt plnost a&nbsp;s\u00edlu hlasu, ani\u017e by ztratila jemnost v\u00fdrazu. Orchestr pod taktovkou Marka \u0160tilce vytvo\u0159il s\u00f3listce citliv\u00fd doprovod s&nbsp;vyrovnan\u00fdm a&nbsp;dynamicky plastick\u00fdm zvukem, s&nbsp;jemnou gradac\u00ed v&nbsp;z\u00e1v\u011bru. Celkov\u011b se jednalo o&nbsp;p\u0159esv\u011bd\u010div\u00e9 a&nbsp;nitern\u00e9 proveden\u00ed t\u00e9to m\u00e9n\u011b uv\u00e1d\u011bn\u00e9 \u00e1rie s\u00f3listkou.<\/p>\n\n\n\n<p>N\u00e1sledovalo proveden\u00ed&nbsp;<em>Symfonie g moll<\/em>&nbsp;od jednoho z&nbsp;prvn\u00edch tv\u016frc\u016f ran\u00e9 klasicistn\u00ed hudby&nbsp;<strong>Antona Filse<\/strong>&nbsp;(1733\u20131760). Byl rod\u00e1kem z&nbsp;bavorsk\u00e9ho Eichst\u00e4ttu, kam p\u0159es\u00eddlil jeho otec Georg Fils poch\u00e1zej\u00edc\u00ed z&nbsp;\u010cech. Anton Fils p\u016fvodn\u011b studoval pr\u00e1vo a&nbsp;teologii na univerzit\u011b v&nbsp;Ingolstadtu, ale v&nbsp;roce 1754 se stal violoncellistou dvorn\u00ed kapely v&nbsp;Mannheimu pod veden\u00edm Jana V\u00e1clava Stamice, z\u00e1rove\u0148 byl Fils i&nbsp;jeho \u017e\u00e1kem v&nbsp;kompozici. Fils zem\u0159el v&nbsp;pouh\u00fdch sedmadvaceti letech, ale zanechal po sob\u011b rozs\u00e1hl\u00e9 d\u00edlo vysok\u00e9 kvality, v\u010detn\u011b symfoni\u00ed a&nbsp;koncert\u016f p\u0159ev\u00e1\u017en\u011b pro violoncello a&nbsp;fl\u00e9tnu, z&nbsp;nich\u017e se dochovala p\u0159ibli\u017en\u011b polovina. Podle hudebn\u00edho invent\u00e1\u0159e z&nbsp;roku 1825 bylo dokonce \u0161est jeho symfoni\u00ed ulo\u017eeno v&nbsp;kl\u00e1\u0161tern\u00edm archivu v&nbsp;Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161i.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n9-1024x683.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100904\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p>N\u00e1strojov\u00e9 obsazen\u00ed Filsovy symfonie s&nbsp;cyklickou \u010dty\u0159v\u011btou strukturou bylo velmi skromn\u00e9 (vedle smy\u010dc\u016f se \u00fa\u010dastnila pouze fl\u00e9tna, horna a&nbsp;basso continuo), ale Wranitzky Kapelle dok\u00e1zala plastick\u00fdm zvukov\u00fdm \u201edrajvem\u201c b\u011bhem intenzivn\u00ed patn\u00e1ctiminutov\u00e9 kompozice spolehliv\u011b naplnit kostel efektn\u00edm zvukem. Pom\u011brn\u011b kr\u00e1tk\u00e1 allegrov\u00e1 v\u011bta z\u0159eteln\u011b p\u0159edstavila r\u00fdsuj\u00edc\u00ed se princip son\u00e1tov\u00e9 formy. Od prvn\u00edch t\u00f3n\u016f ub\u00edhala ve vypjat\u011b dramatick\u00e9m hlavn\u00edm t\u00e9matu, jen\u017e vyst\u0159\u00eddalo zti\u0161en\u00ed, aby mohla op\u011bt naplno vyzn\u00edt extatick\u00e1 hudebn\u00ed invence a&nbsp;virtuozita v&nbsp;z\u00e1v\u011bru.<\/p>\n\n\n\n<p><em>Andante<\/em>&nbsp;se houpalo v&nbsp;\u010diteln\u011b mil\u00e9 rokokov\u00e9 melodi\u010dnosti, se kterou si hudebn\u00edci zlehka pohr\u00e1vali a&nbsp;d\u00e1vali na odiv instrument\u00e1ln\u00ed vyhr\u00e1vky. Jemn\u00fd&nbsp;<em>menuet<\/em>&nbsp;byl p\u0159ekvapiv\u00fd svoj\u00ed kompozi\u010dn\u00ed n\u00e1paditost\u00ed a&nbsp;p\u0159echody mezi dur a&nbsp;mol. Svi\u017en\u00fd z\u00e1v\u011br symfonie op\u011bt pat\u0159il dynamick\u00e9 dravosti, kterou korunovaly jemn\u00e9 horny nad elegantn\u00edm cembalov\u00fdm partem a&nbsp;origin\u00e1ln\u00edm koncertantn\u00edm melodick\u00fdm tokem s&nbsp;akcentovan\u00fdmi kadencemi. Wranitzky Kapelle si partituru pod entuziastick\u00fdm veden\u00edm dirigenta Marka \u0160tilce u\u017e\u00edvala a\u017e do samotn\u00e9ho fin\u00e1le. V&nbsp;symfonii se nedal p\u0159eslechnout vliv Stamicovy kompozi\u010dn\u00ed \u0161koly vyzna\u010duj\u00edc\u00ed se jasnou formou, sv\u011b\u017e\u00edmi n\u00e1pady, rytmickou energi\u00ed a&nbsp;vyu\u017e\u00edv\u00e1n\u00edm efekt\u016f od crescenda, p\u0159es dynamick\u00e9 kontrasty, dramatick\u00e9 unisono i&nbsp;rychl\u00e9 st\u0159\u00edd\u00e1n\u00ed n\u00e1lad. Anton Fils ale dok\u00e1zal i&nbsp;za svoji velmi kr\u00e1tkou hudebn\u00ed kari\u00e9ru vytvo\u0159it hudbu origin\u00e1ln\u00ed a&nbsp;neot\u0159elou. N\u00e1sledoval nad\u0161en\u00fd aplaus publika.<\/p>\n\n\n\n<p>Z\u00e1v\u011br koncertu pat\u0159il nastudov\u00e1n\u00ed motetov\u00e9ho reperto\u00e1ru dnes ji\u017e t\u00e9m\u011b\u0159 zapomenut\u00e9ho moravsk\u00e9ho skladatele, kn\u011bze a&nbsp;pedagoga&nbsp;<strong>Maura Haberhauera<\/strong>&nbsp;(1746\u20131799), s&nbsp;jeho\u017e d\u00edlem souvisel i&nbsp;tituln\u00ed n\u00e1zev cel\u00e9ho koncertu&nbsp;<em>Nejen o\u010di, ale mysl k&nbsp;Bohu!<\/em>.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n2-1024x683.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100905\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p>Maurus Haberhauer (vlastn\u00edm jm\u00e9nem Josef Franti\u0161ek<em>)<\/em>&nbsp;poch\u00e1zel ze Svitav, studoval u&nbsp;jezuit\u016f v&nbsp;Brn\u011b. V&nbsp;benediktinsk\u00e9m kl\u00e1\u0161teru v&nbsp;Rajhrad\u011b p\u016fsobil jako teolog a&nbsp;regenschori proslul\u00e9ho k\u016fru u&nbsp;sv. Petra a&nbsp;Pavla. V\u011bnoval se duchovn\u00ed i&nbsp;instrument\u00e1ln\u00ed hudb\u011b. Jeho ran\u00fd kompozi\u010dn\u00ed styl se vyzna\u010doval pozdn\u011b barokn\u00edmi rysy, ale z\u00e1hy se jeho tvorba profilovala jako vrcholn\u011b klasicistn\u00ed, napojen\u00e1 p\u0159edev\u0161\u00edm na klasicismus v\u00edde\u0148sk\u00fd, jen\u017e se v&nbsp;t\u00e9 dob\u011b dost\u00e1val d\u00edky \u010detn\u00fdm opis\u016fm do kl\u00e1\u0161tern\u00edch a&nbsp;kosteln\u00edch hudebn\u00edch sb\u00edrek na Morav\u011b.<\/p>\n\n\n\n<p><strong>Chlapeck\u00fd p\u011bveck\u00fd sbor Boni pueri<\/strong>&nbsp;z&nbsp;Hradce Kr\u00e1lov\u00e9 se do Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161e ve spolupr\u00e1ci s&nbsp;Wranitzky Kapelle vrac\u00ed pravideln\u011b a&nbsp;p\u0159izv\u00e1n\u00ed k&nbsp;nastudov\u00e1n\u00ed Haberhauerova moteta bylo nasnad\u011b. Mlad\u00ed zp\u011bv\u00e1ci nastoupili za j\u00edmav\u00e9&nbsp;<strong>Cacciniho<\/strong>&nbsp;\u00e1rie&nbsp;<em>Ave Maria&nbsp;<\/em>v&nbsp;doprovodu orchestru. N\u00e1sledn\u011b se k&nbsp;vy\u010dk\u00e1vaj\u00edc\u00edmu sboru p\u0159ipojila mezzosopranistka&nbsp;<strong>Jana Hor\u00e1kov\u00e1 Levicov\u00e1<\/strong>&nbsp;a&nbsp;zazn\u011bla s\u00f3lov\u00e1 \u00e1rie z&nbsp;Haberhauerova latinsk\u00e9ho&nbsp;<em>Motetta pro festo SS Apostolorum Petri et Pauli<\/em>&nbsp;z\u00e1m\u011brn\u011b zvolen\u00e9ho do prost\u0159ed\u00ed farn\u00edho kostela zasv\u011bcen\u00e9ho t\u011bmto dv\u011bma apo\u0161tol\u016fm.<\/p>\n\n\n\n<p>\u00davodn\u00ed recitativ p\u0159ednesla zku\u0161en\u00e1 s\u00f3listka velmi srozumiteln\u011b v&nbsp;doprovodu jasn\u011b zn\u011bj\u00edc\u00edho cembala. N\u00e1sledovala orchestr\u00e1ln\u00ed mezihra, v&nbsp;n\u00ed\u017e Wranitzky Kapelle p\u0159ipravila mile klasicistn\u00ed atmosf\u00e9ru p\u0159ed hlavn\u00ed \u00e1ri\u00ed. Jana Hor\u00e1kov\u00e1 Levicov\u00e1 p\u0159ednesla kr\u00e1sn\u011b se rozl\u00e9haj\u00edc\u00ed chvalozp\u011bv kant\u00e1tov\u00e9ho charakteru. Jej\u00ed hlas byl pevn\u00fd a&nbsp;velmi p\u0159\u00edjemn\u00fd, v\u00fdrazov\u011b prok\u00e1zala schopnost kombinovat v\u00e1\u017enost i&nbsp;lyrickou nal\u00e9havost. Intona\u010dn\u00ed rozsah \u00e1rie j\u00ed evidentn\u011b vyhovoval a&nbsp;dala naplno vyniknout svoj\u00ed syt\u011b hladk\u00e9 barv\u011b hlasu. Struktura \u00e1rie s\u00f3listce dovolila p\u0159edv\u00e9st jistou hlasovou techniku i&nbsp;v&nbsp;n\u00e1ro\u010dn\u011bj\u0161\u00edch melodick\u00fdch figurac\u00edch, spolehliv\u011b pracovala s&nbsp;dynamikou a&nbsp;kantabiln\u00ed emocionalitou a&nbsp;zku\u0161en\u011b rozv\u00e1d\u011bla hlavn\u00ed my\u0161lenku chv\u00e1ly apo\u0161tol\u016f. Orchestr\u00e1ln\u00ed doprovod j\u00ed v&nbsp;tom byl pevnou oporou.<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n6-1024x682.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100906\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p>Publikum se ji\u017e nemohlo do\u010dkat and\u011blsk\u00fdch hlas\u016f&nbsp;<strong>Boni pueri<\/strong>, samotn\u00fdm vrcholem koncertu byla obnoven\u00e1 premi\u00e9ra Haberhauerova&nbsp;<em>Motetta in C Virgine Maria.&nbsp;<\/em>Sopranistka&nbsp;<strong>Michaela \u0160r\u016fmov\u00e1<\/strong>&nbsp;iniciovala kr\u00e1tk\u00fdm recitativem a&nbsp;capella, na n\u011bj\u017e nav\u00e1zalo n\u00e1dhern\u00e9 melodick\u00e9 violoncellov\u00e9 s\u00f3lo op\u0159en\u00e9 o&nbsp;basso continuo. N\u00e1sleduj\u00edc\u00ed \u00e1rie byla interpreta\u010dn\u011b pom\u011brn\u011b n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ale sopranistka v\u00fdborn\u011b vystihla meditativn\u00ed zbo\u017enost. Jej\u00ed hlas vynikal v&nbsp;horn\u00ed poloze lehkost\u00ed a&nbsp;pr\u016fzra\u010dnost\u00ed, co\u017e se v&nbsp;mari\u00e1nsk\u00e9m motetu skv\u011ble uplat\u0148ovalo, nebo\u0165 skladba vy\u017eaduje \u010distou, t\u00e9m\u011b\u0159 \u201eand\u011blskou\u201c barvu hlasu. St\u0159\u00edd\u00e1n\u00ed zp\u011bvu a&nbsp;orchestr\u00e1ln\u00edch \u010d\u00e1st\u00ed bylo kompozi\u010dn\u011b velmi efektn\u00ed a&nbsp;zda\u0159il\u00e9. V\u00fdrazn\u00e9 kantil\u00e9ny v&nbsp;horn\u00ed poloze byly \u010dasto doprov\u00e1zeny fanf\u00e1rov\u00fdmi figuracemi v&nbsp;orchestru. Op\u011btovn\u00e9 violoncellov\u00e9 s\u00f3lo a&nbsp;capella bylo jedn\u00edm z&nbsp;nejnitern\u011bj\u0161\u00edch moment\u016f cel\u00e9ho moteta. S\u00f3listka p\u0159izp\u016fsobila hlas klasicistn\u00edmu idiomu, nevkl\u00e1dala do interpretace nadbyte\u010dn\u00e9 vibrato ani opern\u00ed dramatizaci, ale naopak respektovala mari\u00e1nsk\u00fd kontext. Fr\u00e1zov\u00e1n\u00ed a&nbsp;dechov\u00e1 jistota zn\u011bly u&nbsp;\u0160r\u016fmov\u00e9 plynule a&nbsp;bez n\u00e1mahy, s&nbsp;citem pro dynamick\u00e9 odst\u00edny.<\/p>\n\n\n\n<p>Sborov\u00e1 \u010d\u00e1st Haberhauerova moteta v&nbsp;pod\u00e1n\u00ed Boni pueri pod veden\u00edm Marka \u0160tilce byla n\u00e1dhern\u00fdm slavnostn\u00edm r\u00e1mcem partitury s&nbsp;pat\u0159i\u010dnou d\u00e1vkou opravdov\u00e9 vroucnosti. Sbor p\u0159inesl do skladby p\u0159esn\u011b to, co od mari\u00e1nsk\u00e9ho moteta o\u010dek\u00e1v\u00e1me \u2013 sv\u011btlo a&nbsp;\u010distotu. Chlapci rozv\u00edjeli jasn\u00fd, \u010dist\u00fd zvuk dod\u00e1vaj\u00edc\u00ed motetu t\u00e9m\u011b\u0159 liturgickou monumentalitu. N\u00e1dhern\u00e1 byla pr\u00e1ce s&nbsp;jemn\u011b zti\u0161uj\u00edc\u00ed dynamikou dod\u00e1vala mari\u00e1nsk\u00e9 modlitb\u011b pr\u016fhledn\u00fd zvuk. Z\u00e1v\u011bre\u010dnou energii chlapeck\u00fdch hlas\u016f a&nbsp;lesku orchestr\u00e1ln\u00edho tutti s&nbsp;trumpetov\u00fdmi fanf\u00e1rami gradovalo moteto do radostn\u00e9ho, triumf\u00e1ln\u00ed zakon\u010den\u00ed. Publikum m\u011blo mo\u017enost sly\u0161et v&nbsp;p\u016fsobiv\u00e9m novo\u0159\u00ed\u0161sk\u00e9m kl\u00e1\u0161teru Haberhauerovu hudbu ve ztv\u00e1rn\u011bn\u00ed, kter\u00e9 j\u00ed vrac\u00ed nejen hudebn\u00ed kr\u00e1su, ale i&nbsp;duchovn\u00ed smysl. Velk\u00fd aplaus v&nbsp;z\u00e1v\u011bru si nicm\u00e9n\u011b zaslou\u017eil i&nbsp;\u0159editel a&nbsp;sbormistr Boni Pueri,&nbsp;<strong>dr. Pavel Hor\u00e1k<\/strong>, jen\u017e si p\u0159esn\u011b v&nbsp;den koncertu p\u0159ipomn\u011bl neuv\u011b\u0159iteln\u00fdch 35 let profesn\u00edho spojen\u00ed s&nbsp;t\u00edmto jedine\u010dn\u00fdm sborem. Dlouh\u00fd potlesk publika ve stoje si vy\u017e\u00e1dal p\u0159\u00eddavek sboru v&nbsp;podob\u011b notoricky slavn\u00e9ho&nbsp;<em>Aleluja<\/em>&nbsp;z&nbsp;<strong>H\u00e4ndelova<\/strong>&nbsp;<em>Mesi\u00e1\u0161e.&nbsp;<\/em>A to i&nbsp;jako up\u0159\u00edmn\u00e9 pod\u011bkov\u00e1n\u00ed Pavlu Hor\u00e1kovi za jeho dlouholetou a&nbsp;um\u011blecky hodnotnou pr\u00e1ci pro&nbsp;Boni pueri. &nbsp;<\/p>\n\n\n\n<figure class=\"wp-block-image\"><img src=\"https:\/\/www.klasikaplus.cz\/wp-content\/uploads\/2025\/09\/n4-1024x683.jpg\" alt=\"\" class=\"wp-image-100907\"\/><\/figure>\n\n\n\n<p><em>Foto: Veronika Barto\u0161ov\u00e1<\/em><\/p>\n","protected":false},"excerpt":{"rendered":"<p>14. z\u00e1\u0159\u00ed 2025 zve\u0159ejn\u011bno zde \u201eJana Hor\u00e1kov\u00e1 Levicov\u00e1 p\u0159ednesla kr\u00e1sn\u011b se rozl\u00e9haj\u00edc\u00ed chvalozp\u011bv kant\u00e1tov\u00e9ho charakteru. Jej\u00ed hlas byl pevn\u00fd a&nbsp;velmi p\u0159\u00edjemn\u00fd, v\u00fdrazov\u011b prok\u00e1zala schopnost kombinovat v\u00e1\u017enost i&nbsp;lyrickou nal\u00e9havost.\u201c \u201e\u00c1rie Virgine Maria byla interpreta\u010dn\u011b pom\u011brn\u011b n\u00e1ro\u010dn\u00e1, ale sopranistka Michala \u0160r\u016fmov\u00e1 v\u00fdborn\u011b vystihla jej\u00ed meditativn\u00ed zbo\u017enost.\u201c \u201eSborov\u00e1 \u010d\u00e1st Haberhauerova moteta v&nbsp;pod\u00e1n\u00ed Boni pueri pod veden\u00edm Marka \u0160tilce &hellip; <a href=\"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/2025\/09\/19\/opomenute-skvosty-predstavil-koncert-hudby-tisicu-v-nove-risi\/\" class=\"more-link\">Pokra\u010dovat ve \u010dten\u00ed<span class=\"screen-reader-text\"> &#8222;Opomenut\u00e9 skvosty p\u0159edstavil koncert Hudby tis\u00edc\u016f v Nov\u00e9 \u0158\u00ed\u0161i&#8220;<\/span><\/a><\/p>\n","protected":false},"author":1,"featured_media":0,"comment_status":"closed","ping_status":"closed","sticky":false,"template":"","format":"standard","meta":[],"categories":[4],"tags":[8],"_links":{"self":[{"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/440"}],"collection":[{"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts"}],"about":[{"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/types\/post"}],"author":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/users\/1"}],"replies":[{"embeddable":true,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/comments?post=440"}],"version-history":[{"count":2,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/440\/revisions"}],"predecessor-version":[{"id":442,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/posts\/440\/revisions\/442"}],"wp:attachment":[{"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/media?parent=440"}],"wp:term":[{"taxonomy":"category","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/categories?post=440"},{"taxonomy":"post_tag","embeddable":true,"href":"https:\/\/www.janasouckova.cz\/index.php\/wp-json\/wp\/v2\/tags?post=440"}],"curies":[{"name":"wp","href":"https:\/\/api.w.org\/{rel}","templated":true}]}}